15. 07. 2016
Vec: Elektronická schránka pre právnické osoby
Vážený klient,
v nadväznosti na v ostatnom čase medializované informácie o povinnosti začať používať tzv. elektronické schránky, dovoľte mi informovať Vás o povinnostiach, ktoré pre Vás z toho vyplývajú ako aj o procese, ktorý je potrebné absolvovať, aby aj Vaša spoločnosť mohla plnohodnotne využívať elektronické schránky.
V súvislosti s prebiehajúcou informatizáciou spoločnosti, osobitne verejnej správy, bolo zákonom č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení noviel ustanovené, že od 01.08.2016 začne proces aktivácie tzv. elektronických schránok (ďalej len „e-schránka“) pre všetky právnické osoby.
E-schránka predstavuje elektronické úložisko, ktoré sa nachádza na stránke ústredného portálu verejných služieb (www.slovensko.sk), a v ktorom sa uchovávajú elektronické správy a notifikácie. E-schránka umožňuje elektronicky komunikovať právnickým osobám s orgánmi verejnej správy (úradmi, inštitúciami, orgánmi verejnej moci) a samozrejme aj naopak týmto orgánom s právnickými osobami. Po ukončení aktivácie bude mať každá právnická osoba povinne aktivovanú vlastnú e-schránku, do ktorej jej budú zasielané elektronické úradné dokumenty od orgánov verejnej moci (napr. exekučné rozhodnutia, rozsudky a pod.) a dôjde k nahradeniu klasického spôsobu komunikácie s verejnou správou (poštou). Doručené elektronické rozhodnutie do e-schránky má rovnaký právny účinok akoby bolo doručované v listinnej forme. Doručenie v tomto prípade potvrdzuje elektronická doručenka zasielaná do schránky.
Proces aktivácie e-schránok bude prebiehať postupne. Ako už uvádzam vyššie dňa 01.08.2016 začne a v zásade prebehne dvomi spôsobmi:
1. Schránku aktivujete Vy, a to momentom prvého prístupu (prvého prihlásenia) oprávnenej osoby do e-schránky; alebo
2. Ak sa do schránky neprihlásite do 01.01.2017, e-schránka bude aktivovaná automaticky v daný deň (01.01.2017), a to bez ohľadu na to, či k nej máte efektívny prístup alebo nie.
Spoločnostiam je teda poskytnuté prechodné obdobie do 01.01.2017, aby si zabezpečili nástroje/možnosti na prístup do svojej e-schránky. Proces aktivácií bude ukončený dňa 01.01.2017.
Prístup do e-schránky má automaticky každý štatutárny zástupca (t.j. konateľ, nie prokuristi) prostredníctvom vlastného občianskeho preukazu s elektronickým čipom s aktivovanou tzv. online funkciou (osobným bezpečnostným kódom – BOK). Pokiaľ Váš štatutárny zástupca takýto občiansky preukaz nemá, bude si ho musieť najneskôr do konca roku vybaviť – celý proces je obdobný vybavovaniu bežného občianskeho preukazu ako v minulosti, prebieha na príslušných oddeleniach Okresného riaditeľstva PZ s tým, že k občianskemu preukazu obdržíte aj špecifickú čítačku kariet (pripojiteľnú k PC prostredníctvom USB) a pri preberaní nového občianskeho preukazu musíte zadať kódy PIN, PUK a BOK (ako pri platobných kartách), ktoré príslušný zamestnanec zaeviduje do systému. Prosím pri podaní žiadosti, resp. pri preberaní nového občianskeho preukazu upozornite úradníka, že žiadate aj o aktiváciu online funkcie.
V prípade zahraničných štatutárnych zástupcov/konateľov, títo nemajú možnosť získať občiansky preukaz s elektronickým čipom. Na prístup k e-schránke právnickej osoby musí Váš štatutárny zástupca udeliť oprávnenie fyzickej osobe (občanovi SR, ktorý má občiansky preukaz s elektronickým čipom). Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s e-schránkou sa zasiela v listinnej podobe s úradne osvedčeným podpisom majiteľa e-schránky právnickej osoby na adresu: Úrad vlády SR, P. O. BOX 11, Námestie slobody 1, 810 05 Bratislava 15. V prípade, ak máte výlučne zahraničných konateľov teda musíte vo Vašej spoločnosti určiť osobu, ktorej bude umožnený prístup do e-schránky a tá si následne postupom opísaným vyššie musí vybaviť nový občiansky preukaz.
Prihlásenie do e-schránky
Na úspešné prihlásenie do e-schránky potrebujete, ako je uvedené už vyššie:
– občiansky preukaz s elektronickým čipom a definovaným bezpečnostným osobným kódom (BOK)
– čítačku elektronických kariet
– na počítači inštalovaný softvér na prihlasovanie (tzv. eID klient) a ovládače k čítačke kariet (potrebný software je k dispozícii na stránke https://www.slovensko.sk/sk/na-stiahnutie)
Ako uvádzam vyššie, prvým prihlásením do e-schránky je proces aktivácie dokončený, najneskôr však 01.01.2017.
Čo sa týka samotného narábania s e-schránkou tak spomeniem najmä dve skutočnosti:
1. E-schránka umožňuje nastavenie notifikácie na prijaté správy, pričom notifikácie je možné nastaviť na Vami zadanú e-mailovú adresu, prípadne telefónne číslo (notifikácia formou SMS). T.j. informácie o doručení správy Vám budú následne oznamované do Vašich bežných e-mailových schránok.
2. Po prístupe a aktivácii schránky už v samotnej e-schránke možno rozhodovať o udelení oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a zmene v týchto oprávneniach prostredníctvom na to určenej funkcie.
Komplexný návod na používanie e-schŕanky je k dispozícii na www.slovensko.sk. V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím kontaktujte.
S pozdravom
Peter Neštepný
advokát
22. 06. 2016
To mark the highlight of the four years project Green ProcA on green public procurement (GPP), the Conference and GPP Award Ceremony was held at the Climate Alliance Brussels Office yesterday. After the vivid discussion among procurement stakeholders from Eastern Europe about the barriers and solutions of ecological public purchasing, twelve European projects were rewarded due to their outstanding local efforts on green public procurement. Thomas Pensel of the Energieagentur Rheinland-Pfalz honoured the winning organisations and stressed their forerunner role as best practice examples in their subject area: „As a means of innovative procurement all of the winners of the EU GPP Award showed that environmental purchasing plus considerable savings can be achieved at the same time“.
The winners in the three size categories are the following:
Up to 10,000 inhabitants
GOLD
„Sustainable Salve“
Municipality of Salve, Italy
SILVER
„Renewable energy and energy saving“
Municipality of Melpignano, Italy
BRONZE
„Energetic Development of the Public Buildings of the City Municipality of Ajak“
City Municipality of Ajak, Hungary
Honourable Mention
„Renovation and reconstruction of heat supply systems and heating systems in ‚Bozhura Furnadzheva‘ kindergarten and nursery“
Bratsigovo Municipality, Bulgaria
10,000 to 100,000 inhabitants
GOLD
„Construction of a biomass-fired CHP plant as the primary heat source in the heating system of the city of Lębork“
City of Lębork, Poland
SILVER
„Fully autarchic energy supply of electricity and heat from regenerative energies“
Stadtwerke Weilheim i.OB Kommunalunternehmen, Germany
BRONZE
„LED lamps for the energy-related renovation of the street lighting“
Technische Betriebe Dormagen AöR – Straßen (TBD), Germany
Honourable Mention
„Modernization of public lighting in the Municipality of Prešov using the LED technology“
Mesto Prešov, Slovakia
More than 100,000 inhabitants
GOLD
„Video interpretation service“
Bundesbeschaffung GmbH (BBG), Vienna, Austria
SILVER
„GPP in the Covenant of Mayors actions“
Municipality of Turin, Italy
BRONZE
„Network management for the promotion of the A.P.E. project“
Turin Metropolitan City, Italy
Honourable Mention
„Increase energy efficiency in +30 blocks of flats (Group I-VII) Cluj Municipality, Romania“
Development Department and EU Projects, Ciytown Hall Cluj Municipality, Romania
Further information and photos
http://gpp-proca.eu/eu-gpp-award/ceremony
20. 06. 2016
Dňa 16.júna 2016 sa v Bruseli uskutočnilo v rámci závrečnej konferencie projektu „Zelené verejné obstarávanie v praxi“ odovzdávanie ocenení najlepším projektom európskeho kola súťaže GPP Award 2016 (Green Public Procurement), v ktorom súťažili projekty z celej Európskej únie a pridružených krajín. Ocenených bolo 12 projektov, ktoré formou zeleného verejného obstarania významne prispeli k úspore energií a zníženiu emisií skleníkových plynov, a to najmä najmä CO2.
Významný úspech v európskej súťaži dosiahlo mesto Prešov, ktoré získalo čestné uznanie v kategórii miest od 10 tis. do 100 tis. obyvateľov, a to za realizáciu projektu Modernizácia verejného osvetlenia s vyzužitím tehnológie LED. Za mesto Prešov prevzali ocenenie z poverenia pani primátorky Andrey Turčanovej zástupcovia firmy O.S.V.O. comp, a.s. , ktorá uvedený projekt zrealizovala.
Mesto Prešov postúpilo do európskej súťaže ako víťaz národného kola GPP Award, v ktorom bolo koncom mája ocenené ministrom životného prostredia Lászlóm Solymosom.
11. 05. 2016
Juraj Revický, partner with Tatra Tender was invited to take part in World Bank Group survey – Benchmarking Public Procurement 2017.
„Benchmarking Public Procurement was launched three years ago to address the lack of comparable data on public procurement at the global level. More specifically, the project focuses on regulatory environments that affect the ability of private companies to do business with governments. It is modeled after the World Bank Group’s Doing Business initiative, which measures the ease of doing business in 189 countries and has fostered over 2000 business regulatory reforms worldwide since its inception in 2003.
Benchmarking Public Procurement was successfully piloted in 11 countries in 2014. Last year, thanks to the support of our contributors, data collection was completed in 77 economies, and an analytical report highlighting the main findings was launched at an event hosted by the U.S. Chamber of Commerce in Washington D.C. Building on the pilot findings and lessons learned, the methodology and thematic coverage of the project were refined and the project is scaled up this year to cover 189 economies.
For Benchmarking Public Procurement 2017, we are inviting a select number of public procurement experts and practitioners in Slovak Republic to participate in the project by completing the two attached surveys:
The Public Procurement Life Cycle (on the different phases of the public procurement cycle)
Filing a Complaint (on the ease of challenging a public procurement tender through a complaint system).“
12. 04. 2016
Abstrakt
Definícia koncesie bola a zostáva nejasná. Napriek tomu, že nová právna úprava koncesií okrem iného prináša de facto kodifikáciu judikatúry Súdneho Dvora EÚ vzťahujúcu sa na definíciu koncesie a teda aj výrazne viac detailu, v rozhodujúcich aspektoch definície (potreba tretích strán ako beneficientov činnosti koncesionára, respektíve miera preneseného prevádzkového rizika) právna neistota pretrváva.
Úvod
Nová smernica 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií („Koncesná smernica“) bude transponovaná́ do slovenského právneho poriadku dňa 18. 4. 2016 účinnosťou nového Zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 343/2015 Z. z. Nová národná úprava predovšetkým syntetizuje európsku legislatívu vo verejnom obstarávaní obsiahnutú najmä v odvetvových smerniciach vo verejnom obstarávaní a v revíznych smerniciach EÚ.
Nové smernice vychádzajú z rovnakých zásad a princípov na akých boli postavené ich predchodcovia, pričom ich deklarovanými hlavnými cieľmi sú zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita, zníženie administratívnej záťaže, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh, podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a taktiež zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.
Udeľovanie koncesií na stavebné práce podľa právneho stavu pred prijatím smernice podliehalo základným pravidlám smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES, pričom udeľovanie „podlimitných“ koncesií na služby s cezhraničným významom sa vzťahovali iba zásady Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Dôvodom na prijatie osobitnej koncesnej úpravy podľa EÚ bola nejednoznačnosť pravidiel, ktorými sa upravovalo udeľovanie koncesií, čo vyvolávalo právnu neistotu, ktorá následne narušovala riadne fungovanie vnútorného trhu. Koncesná smernica mala predstavovať primeraný, vyvážený a flexibilný právny rámec pre udeľovanie koncesií. Účelom je vytvorenie právnej istoty a zabezpečenie účinného a nediskriminačného prístupu na trh, čím by sa podporili verejné investície do infraštruktúry a strategických služieb pre občanov. Cieľom navrhovanej úpravy v slovenskom prostredí je tiež vytvoriť legislatívny rámec realizovania projektov verejno-súkromného partnerstva.
Nižšie uvádzam niekoľko postrehov týkajúcich sa predovšetkým definície koncesií v novej právnej úprave.
Význam jednoznačnej koncesnej úpravy
Koncesia sa líši od iných dojednaní vo verejnom sektore s financovaním zo súkromných zdrojov spôsobom, akým dodávateľ zarába na úhradu nákladov a ziskov z projektu. To znamená, že dodávateľ („koncesionár“) je odmeňovaný za financovanie výstavby infraštruktúry a/alebo zriadenie služieb tým, že je poskytnuté právo na využívanie infraštruktúry a/alebo služby.
Bežným príkladom je projekt na výstavbu spoplatnenej cesty, pričom odmena za vykonané práce (a alebo služby) pochádza z mýta zaplateného vodičmi využívajúcimi cestu. Takéto druhy dojednaní typicky obsahujú záväzok na zásadnú investíciu, ktorý podmieňuje dlhodobé finančné záväzky. O to viac musí byť pri takýchto dlhodobých dojednaniach kladený dôraz na právnu istotu.
Bohužiaľ, dodnes, pokiaľ ide o úpravu koncesií v právnych predpisov EÚ, požadovaná vysoká miera istoty a koordinácie prístupov v jednotlivých členských štátoch, chýbala. Navyše vyzerá to tak, že odstrániť túto neistotu sa úplne nepodarí ani novej právnej úprave.
Na mnohých miestach, Koncesná smernica replikuje ustanovenia, definície a ďalšie formulácie z novej “klasickej” Smernice vo verejnom obstarávaní 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (“Smernica o verejnom obstarávaní”) a Smernice 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES. Podobne, inovatívne aspekty európskej reformy verejného obstarávania obsiahnuté v Smernici o verejnom obstarávaní, ako je napríklad „ľahký” režim pre sociálne, zdravotné a niektoré ďalšie služby, je tiež možné nájsť v Koncesnej smernici.
Je tiež zrejmé, že vzhľadom na nevyhnutnosť súladu Koncesnej smernice s judikatúrou Súdneho dvora, že prínos tejto smernice ako osobitného legislatívneho aktu, bude v súťažnej praxi zrejme iba minimálny. Na druhej strane, rozšírenie aplikácie režimu revíznych postupov na koncesie predstavuje zmenu s potenciálne veľkým praktickým významom, a bude celkom zjavne opäť zvyšovať význam jednoznačnosti právnej úpravy (definície koncesií).
Definícia koncesie
Základná definícia koncesií zostala v podstate nezmenená (od tej, ktorá sa nachádzala už v smernici 2004/18/ES):
„koncesia na služby/stavebné práce“ je odplatná zmluva uzavretá písomne, prostredníctvom ktorej jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poverujú uskutočnením stavebných prác jeden alebo viaceré hospodárske subjekty, pričom jej protiplnením je buď len právo na využívanie stavby, ktorá je predmetom zmluvy, alebo toto právo spolu s peňažným plnením; protiplnenie za vykonanie prác alebo poskytnutie a správu služieb je buď len právo na využívanie (stavbu alebo služby) alebo toto právo spojené s peňažným plnením.“
V zmysle Koncesnej smernice sú koncesie odplatné zmluvy, prostredníctvom ktorých jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poveria uskutočnením stavebných prác alebo poskytnutím a riadením služieb jeden alebo viaceré hospodárske subjekty. Predmetom takýchto zmlúv je obstaranie stavebných prác alebo služieb prostredníctvom koncesie, ktorej protiplnením je právo na užívanie stavby alebo služieb, alebo toto právo spolu s peňažným plnením. Takéto zmluvy môžu, ale nevyhnutne nemusia zahŕňať̌ prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, ale verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vždy získavajú úžitky vyplývajúce z predmetných stavebných prác alebo služieb. Smernica obsahuje aj negatívne vymedzenie okruhu zmlúv, ktoré sa nepovažujú za koncesiu.
Prevádzkové riziko – hlavný definičný znak koncesie
Hlavným znakom koncesie je prenos práva na využívanie stavieb alebo služieb. Takýto prenos vždy znamená, že prevádzkové riziko, ktoré znášal (verejný) obstarávateľ je prevedené na koncesionára a to vrátane rizika, že sa mu nevrátia vynaložené investície a ďalšie náklady vzniknuté pri prevádzkovaní stavby alebo poskytovaní služieb v rámci bežných prevádzkových podmienok, aj keď časť rizika zostáva na verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. Uplatňovanie osobitných pravidiel upravujúcich udeľovanie koncesií by nebolo odôvodnené, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oslobodil hospodársky subjekt od akejkoľvek prípadnej straty tým, že by mu zaručil minimálny príjem rovnaký alebo vyšší ako vynaložené investície a náklady, ktoré hospodársky subjekt musí vynaložiť v súvislosti s plnením zmluvy. Zároveň Koncesná smernica upresňuje, že určité dohody, za ktoré poskytuje odplatu výlučne verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, by sa mali považovať za koncesie, ak návratnosť investícií a nákladov vynaložených prevádzkovateľom pri uskutočňovaní stavebných prác alebo poskytovaní služby závisí od skutočného dopytu po danej službe alebo majetku alebo od ich skutočnej ponuky.
Prevádzkové riziko pramení z faktorov, ktoré sú mimo kontroly zmluvných strán. Naopak, riziká, akými sú napríklad riziká spojené so zlým riadením, neplnením zmluvy zo strany hospodárskeho subjektu alebo súvisiace s vyššou mocou, nie sú na účely klasifikácie, či ide o koncesiu, rozhodujúce, keďže tieto riziká sú prítomné v každej zákazke. Prevádzkové riziko by sa malo chápať ako riziko vystavenia sa výkyvom trhu, pričom môže pozostávať z rizika buď na strane dopytu, na strane ponuky, alebo obidvoch. Riziko na strane dopytu je v zásade rizikom v oblasti skutočného dopytu po stavebných prácach alebo službách, ktoré sú predmetom koncesie. Riziko na strane ponuky je potrebné chápať ako riziko spojené s uskutočňovaním stavebných prác alebo poskytovania služieb, ktoré sú predmetom koncesie, najmä riziko, že poskytovanie služieb nebude zodpovedať dopytu. Pre účely posúdenia prevádzkového rizika sa musí vziať do úvahy čistá súčasná hodnota všetkých investícií, nákladov a príjmov koncesionára.
Pretrvávajúce nejasnosti novej právnej úpravy
Zaujímavým prínosom novej úpravy je, že za predpokladu prenosu prevádzkového rizika, skutočnosť, že odmena (prevažne) pochádza od (verejného) obstarávateľa, nie je relevantná pre určenie koncesie! Odmena musí však byť založená na dopyte po, či ponuke služieb alebo infraštruktúry. Tu je potrebné poznamenať, že existuje aj protichodná línia rozhodnutí Súdneho Dvora EÚ (pozri napríklad Parkin Brixen (C – 458/03), Eurawasser (C – 206/08), a najmä Komisia v Taliansko (C – 382/05), ktoré naopak skutočnosť, že platba neprichádza od verejného obstarávateľa bola videná ako rozlišovací znak koncesie…
Pokiaľ ide o objasnenie minimálneho rozsahu prenosu prevádzkového rizika, opäť tu chýba presnosť, a preto mnoho nejasností zostáva. Predovšetkým nie je nevyhnutné, aby bolo prenesené celé „prevádzkové riziko“, alebo jeho podstatná časť. Prenesené riziko musí však zahŕňať skutočnú expozíciu voči výkyvom trhu a potenciálne straty musia byť väčšie ako nominálne alebo zanedbateľné. To naznačuje, že prenesené riziko nemôže byť jednoducho rizikom nevytvorenia zisku, ale to musí byť riziko straty (ktorej rozsah však opäť nie je jasný).
Záver
Vzhľadom na vyššie uvedené pretrvávajúce nejasnosti v novej právnej úprave koncesií je pravdepodobné, že realizačná prax ukáže potrebu ustálenia doplňujúcich pravidiel a nástrojov na odlíšenie koncesií od štandardných zákaziek. Okrem obvyklej interpretačnej činnosti Súdneho Dvora EÚ bude zrejme potrebné očakávať ďalšie legislatívne úpravy najprv na úrovni EÚ a následne aj na Slovensku.
Autor: Mgr. Juraj Revický, LLM
