4. 03. 2020
Prenájom verejného majetku (majetku štátu, obcí, vyšších územných celkov, či verejnoprávnych inštitúcií) súkromnému sektoru nie je ničím výnimočným. V praxi však často prichádza k rozširovaniu práv a povinností zmluvných strán nájomných zmlúv spôsobom, znamenajúcim porušenie zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o verejnom obstarávaní“), ktorý je v pomere tzv. špeciality vo vzťahu k predpisom upravujúcim nakladanie s verejným majetkom, či všeobecným predpisom súkromného práva. V praxi často prichádza k obchádzaniu tohto špeciálneho zákona uzatváraním rôznych zmlúv, najmä nájomných.
V prvom rade si objasníme základné pojmy, keďže právne úkony sa neposudzujú podľa názvu, ale podľa obsahu a je preto nevyhnutné skúmať účel a predmet zmluvy. Nájomnou zmluvou rozumieme zmluvu, kde verejný obstarávateľ (v tomto článku sa zameriame na obce a nimi zriadené verejnoprávne inštitúcie (ďalej budeme používať pojem „verejný obstarávateľ“)) vystupuje v postavení prenajímateľa a hospodársky subjekt v postavení nájomcu a na základe tejto zmluvy prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec (zameriame sa na veci nehnuteľné, t.j. pozemky, stavby), aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Zákazkou rozumieme zmluvu uzavretú medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, prípadne obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby a koncesiou istú zmluvu ako zákazku, s tým rozdielom, že protiplnením za zrealizované stavebné práce alebo poskytnuté služby je buď právo na využívanie stavby, alebo služby na dohodnutý čas, alebo je toto právo spojené s peňažným plnením.
Zadaním koncesie prechádza riziko dopytu, resp. prevádzkové riziko na koncesionára. Na prvý pohľad sa teda zdá, že si tieto zmluvy nie je možné pomýliť, keďže v prípade nájmu si verejný obstarávateľ neobjednáva žiadne stavebné práce, či služby. V praxi často prichádza k situácii, kedy je verejný majetok, ktorým je nehnuteľnosť, t. j. budova alebo pozemok prenajatý hospodárskemu subjektu – podnikateľovi buď za:
- účelom výstavby obecných nájomných bytov, alebo
- zabezpečenia jeho prevádzky pod podmienkou vykonania jeho rekonštrukcie.
Okrem uvedených situácií, prichádza pomerne často aj k dočasnému odpredaju verejného majetku s podmienkou výstavby, či rekonštrukcie tohto majetku a práva na jeho následné spätné odkúpenie.
Práve v týchto „dodatočných“ požiadavkách presahujúcich účel nájmu (rekonštrukcia, výstavba) tkvie povestný kameň úrazu.
Podstatou užívania verejného majetku na podklade nájomnej zmluvy je totiž „len“ prenechanie prenajatej veci nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo (ak sa spôsob užívania nedohodol) na obvyklé užívanie, a v tomto stave ju prenajímateľ na svoje náklady udržiava, resp. nájomca nie je povinný platiť nájomné, ak pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
Takisto potom platí, že nájomca je oprávnený zmeny prenajatej veci vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. V prípade zákazky alebo koncesie je však toto užívacie právo spojené s tým, že údržbu, opravu a nie zriedka kompletnú rekonštrukciu, či dokonca výstavbu musí zabezpečovať nájomca, a teda takáto zmluva prináša subjektu verejného práva hospodársky úžitok, ktorý nie je vlastný nájomnej zmluve.
Vykonávanie týchto osobitných plnení, ktoré pri štandardnom nájomnom vzťahu vykonáva prenajímateľ a nie nájomca, potom mení nájomnú zmluvu na zákazku, resp. koncesiu, pričom ako odplata je nájomcovi poskytnuté protiplnenie v podobe zľavy z nájmu, ekonomického prospechu z užívania prenajatej veci, prípadne sa prenajímateľ zaviaže, že po dosiahnutí cieľa, na ktorý bol nájom uzatvorený, odkúpi danú nehnuteľnosť (pre úplnosť dodávame, že je nezákonné dať verejný prísľub odkúpenia ešte neexistujúcej budovy, ak splní určité požadované parametre alebo uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve).
Práve takýmto spôsobom potom prichádza k obchádzaniu Zákona o verejnom obstarávaní, a tým sa napĺňa skutková podstata správneho deliktu, za ktorý bude uložená zo strany Úradu pre verejné obstarávanie pokuta vo výške 5 % zmluvnej ceny.
Autor: JUDr. Marek Griga
28. 11. 2017
S takýmto verdiktom prišla dňa 19. septembra 2017 Európska komisia, keď po dlhých rokovaniach s členskými štátmi vydala usmernenie, podľa ktorého investície do energetickej efektívnosti budov verejného sektora viac nemajú zaťažovať verejný rozpočet.
V uplynulých rokoch Európska komisia vyvíja snahu o prilákanie súkromných investorov do verejného sektora, ktorí by vlastnými investíciami zabezpečili zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov formou poskytovania tzv. garantovanej energetickej služby (energy performance contract alebo „EPC“).
Súkromný investor preberá vstupné náklady spojené s investíciou do verejných budov a zaručuje sa na základe vykonaných investícií dosahovať klientovi (verejnému subjektu) úsporu prevádzkových nákladov. Náklady na vykonané investície následne klient spláca z dosiahnutých úspor z prevádzkových nákladov po dobu trvania zmluvného vzťahu.
Nedostatky doterajšej úpravy
Napriek snahe o zvýšenie atraktivity EPC kontraktov a prílev súkromného investičného kapitálu do verejného sektora táto forma verejno-súkromného partnerstva už dlhodobo neodráža jej reálne výhody. Je tak z dôvodu absencie jednotnej a harmonizovanej úpravy účtovania finančných operácií vyplývajúcich z EPC kontraktov, ktoré pre verejné subjekty stierajú rozdiel medzi realizáciou opatrení z prostriedkov súkromného partnera a z prostriedkov verejného rozpočtu.
EPC totiž splátky za investičný majetok priamo zvyšujú zadlženosť subjektu, napriek tomu, že splátky za investície sú hradené výlučne z dosiahnutých prevádzkových úspor. V porovnaní s východiskovým stavom teda splátky nemajú reálny vplyv na schodok verejného rozpočtu, no napriek tomu sú v účtovníctve verejného subjektu evidované ako dlh.
Z tohto pohľadu tak doterajšia úprava účtovania EPC kontraktov verejnému sektoru neprinášala žiadnu výhodu oproti realizácií investičných opatrení z vlastných zdrojov (úverov), resp. zo štátneho rozpočtu. Verejný sektor, najmä obce a VÚC, musia tiež kalkulovať so zákonnými mantinelmi možnosti zadlžovania a úverovania, nakoľko forma EPC kontraktu predstavuje dlhodobý záväzok v závislosti od okolností od 3 až do 15 rokov.
Práve dlhodobé zadlženie a zvyšovanie deficitu verejného sektora negatívne ovplyvnilo mieru realizovaných projektov a prísun investícií súkromných partnerov do modernizácie verejného sektora.
Dopad na verejný rozpočet
Nové usmernenie Európskej komisie udalo účtovaniu finančných transakcií EPC kontraktov nový smer a sľubuje si zvýšenie podielu súkromných investícií do energetickej efektívnosti verejných budov.
Základná téza usmernenia vychádza z predpokladu, že v prípade ak poskytovateľ garantovanej energetickej služby nesie väčšinu rizík a benefitov z prevádzky modernizovaného majetku, považuje sa za tzv. ekonomického vlastníka technického zhodnotenia (investícií) a až do splatenia investícií o tomto majetku účtuje na svojich účtoch bez ohľadu na právny (majetkový) vzťah k technickému zhodnoteniu. Pri posudzovaní skutočnosti, na koho účtoch má byť vedený investičný majetok, má teda prevládať miera alokácie benefitov a rizík nad právnym statusom vlastníctva investičného majetku.
Inými slovami, pokiaľ poskytovateľ EPC nesie podstatnú časť rizika (ne)dosiahnutia garantovaných úspor a zároveň požíva podstatnú časť benefitov z prevádzky tohto majetku, má o ňom účtovať poskytovateľ EPC a pri finálnom vyrovnaní (prevode majetku na verejný sektor) sa na strane verejného subjektu táto transakcia zúčtuje ako nefinančná operácia bez dopadu na dlh.
Účtovanie po novom
Usmernenie operuje najmä s dvomi konkrétnymi formami úpravy vzťahov k modernizovanému majetku a to buď formou operatívneho leasingu, alebo formou tzv. „buy and leaseback“ modelu.
Forma operatívneho leasingu vychádza najmä z predpokladu, že poskytovateľ EPC bude niesť podstatnú časť rizík aj benefitov z prevádzkovania modernizovaného majetku, t.j. bude sa považovať za ekonomického vlastníka majetku. Investičný majetok tak zostáva v súvahe poskytovateľa EPC, a to až do vzájomného vyrovnania s verejným subjektom. Napriek tomu, že tento model pripomína skôr klasický finančný leasing s prevodom majetku po uplynutí stanovenej doby, pri finančnom leasingu sa predpokladá, že nájomca je zároveň ekonomickým vlastníkom investičného majetku, teda že požíva ekonomické benefity a znáša podstatnú časť rizík spojených s prevádzkou modernizovaného majetku. To je však v priamom rozpore s podstatou EPC, ktorá predpokladá prakticky plný prevod rizík a podstatnú časť benefitov spojených s modernizáciou na poskytovateľa EPC. Dôsledkom tak je opodstatnená aplikácia účtovného modelu operatívneho leasingu, ktorý najlepšie odráža vzájomné právno-ekonomické postavenie oboch subjektov.
Pri druhej alternatíve predaja a spätného leasingu majetku sa vlastníctvo k technickému zhodnoteniu prevedie rovno na verejný subjekt, ktorý spätne prenajme tento majetok poskytovateľovi EPC na prevádzkovanie služby. Splátka verejného subjektu za investíciu sa tak priamo vykompenzuje s nájmom za spätne prenajatý investičný majetok.
Prakticky sa tak nemení forma samotného modelu fungovania EPC, avšak mení sa nazeranie na účtovné operácie, ktoré sú s touto formou partnerstva nevyhnutne spojené. Oproti predchádzajúcej úprave navyše bude možné tieto modely aplikovať nie len na hnuteľný majetok, ale aj na nehnuteľný majetok, ktorý sa vykonaním modernizácie stane neoddeliteľnou súčasťou pôvodného modernizovaného majetku.
Určenie konkrétnych foriem účtovania EPC kontraktov v zmysle usmernenia Európskej komisie pre podmienky Slovenskej republiky očakávame od Ministerstva financií SR ešte v roku 2017 poprípade začiatkom roka 2018.
Autor: JUDr. Tomáš Uríček
7. 11. 2017
Nová právna úprava verejného obstarávania reprezentovaná zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov síce upravuje niektoré osobitné povinnosti verejných obstarávateľov/obstarávateľov súvisiacich s ochranou osobných údajov v postupoch verejného obstarávania, avšak zostala rovnako ako predchádzajúca normatíva chudobná na úpravu tejto problematiky.
Osobitne sa jej venuje len v ustanoveniach § 26 ods. 8 resp. § 64 ods. 5 a 6, upravujúcich rozsah osobných údajov uvádzaných v oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní a v profile, § 61 ods. 6 týkajúceho sa používania osobných údajov v dynamickom nákupnom systéme a napokon v ust. §113 ods. 9 upravujúceho rozsah osobných údajov uvádzaných v oznámení o použití priameho rokovacieho konania, v informácii o výsledku verejného obstarávania a v profile.
Zákonodarca tak nezohľadnil, už tak mimoriadnu administratívnu náročnosť procesov verejného obstarávania a ponechal ochranu osobných údajov vo verejnom obstarávaní, rovnako ako predtým, na osobitné právne predpisy v tejto oblasti. Vo verejnom obstarávaní pritom verejný obstarávateľ/obstarávateľ vystupuje ako prevádzkovateľ informačného systému, v ktorom sú osobné údaje spracovávané, konkrétne:
- osobné údaje uchádzačov, subdodávateľov a poskytovateľov kapacít, resp. ich zamestnancov, štatutárov a pod. Takéto údaje sa pritom môžu nachádza už v popise ponúkaného plnenia, ale i v dokladoch a dokumentoch slúžiacich na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní;
- osobné údaje na „strane“ verejného obstarávateľa/obstarávateľa najmä osôb zodpovedných za prípravu verejného obstarávania, či členov komisie na vyhodnotenie ponúk.
Spracúvaním osobných údajov rozumieme operáciu alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami.
To znamená, že k spracovaniu osobných údajov dochádza už menovaním zodpovednej osoby za prípravu súťažných podkladov, menovaním členov komisie na vyhodnotenie ponúk a ich uchovávaním v rámci dokumentácie k verejnému obstarávaniu. Rovnako ponuky uchádzačov obsahujú spravidla množstvo osobných údajov obsiahnutých napríklad v životopisoch osôb slúžiacich na preukázanie podmienok účasti, podpisy štatutárnych orgánov a pod. Všetky tieto dokumenty verejný obstarávateľ/obstarávateľ spracováva už tým, že plní svoje evidenčné povinnosti a tvorí dokumentáciu z postupu verejného obstarávania a stáva sa prevádzkovateľom.
Zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov neupravuje všeobecnú výnimku, na základe ktorej by nebolo potrebné vyžadovať predchádzajúci súhlas dotknutej osoby (najmä pokiaľ ide o subdodávateľov alebo poskytovateľov kapacít a osôb zúčastnených procesov verejného obstarávania na strane verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa), a v zásade, okrem regulácie zverejňovaných údajov v profile a oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní platí osobitná úprava reprezentovaná zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Od 25 mája 2018 však nastane v týchto pravidlách zásadná zmena. Európsky parlament prijal dňa 27. apríla 2016 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (General Data Protection Regulation – ďalej len „GDPR“), ktorý je významným (r)evolučným krokom v ochrane osobných údajov uplatniteľným od 25 mája 2018.
Už samotná skutočnosť, že nová právna úprava ochrany osobných údajov bola prijatá vo forme nariadenia, t.j. priamo uplatniteľného legislatívneho aktu EÚ nevyžadujúceho transpozíciu do právneho poriadku členských štátov EÚ, naznačuje mimoriadny význam tohto počinu, prinášajúceho unifikáciu pravidiel ochrany osobných údajov naprieč celou Európskou úniou. Ochrana osobných údajov zasahuje takmer do všetkých sfér nie len právneho, ale aj spoločenského života a verejné obstarávanie nie je, ako sme už naznačili, v tomto smere žiadnou výnimkou. Aj samotné GDPR predpokladá vplyv tejto novej právnej úpravy na procesy verejného obstarávania tak ako sa uvádza v recitáli č. 78 GDPR, kde:
„Ochrana práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov si vyžaduje, aby sa prijali primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek tohto nariadenia. Na to, aby mohol prevádzkovateľ preukázať súlad s týmto nariadením, by mal prijať interné pravidlá a prijať opatrenia, ktoré budú predovšetkým spĺňať zásady špecificky navrhnutej ochrany údajov a štandardnej ochrany údajov. Takéto opatrenia by mohli okrem iného pozostávať z minimalizácie spracúvania osobných údajov, čo najskoršej pseudonymizácie osobných údajov, transparentnosti v súvislosti s funkciami a spracúvaním osobných údajov, umožnenia dotknutým osobám monitorovať spracúvanie údajov, umožnenia prevádzkovateľovi vypracovať a zlepšiť bezpečnostné prvky. Pri vypracovaní, navrhovaní, výbere a používaní aplikácií, služieb a produktov, ktoré sú založené na spracúvaní osobných údajov alebo spracúvajú osobné údaje, aby splnili svoju úlohu, by sa výrobcovia týchto produktov, služieb a aplikácií mali vyzvať, aby pri vypracovaní a navrhovaní takýchto produktov, služieb a aplikácií zohľadnili právo na ochranu údajov, pričom náležito zohľadnia najnovšie poznatky, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia a sprostredkovatelia môžu plniť svoje povinnosti týkajúce sa ochrany údajov. Zásady špecificky navrhnutej ochrany údajov a štandardnej ochrany údajov by sa mali zohľadniť aj v súvislosti s verejným obstarávaním.“
Nemožno tiež v tejto súvislosti opomenúť, že aj Európske smernice vo verejnom obstarávaní sa na viacerých miestach odvolávajú na osobitnú ochranu osobných údajov, či už ide o povinnosti spomenutej špecificky navrhnutej ochrany údajov alebo administratívnej spolupráce členských štátov pri vymieňaní osobných údajov.
Cieľom GDPR je harmonizovať existujúce zákony na ochranu osobných údajov v jednotlivých členských štátoch EÚ a prichádza s úplne novými, ale i pozmenenými prvkami, ktoré budú platiť rovnako vo všetkých členských štátoch EÚ a mnohé z nich značne ovplyvnia aj verejných obstarávateľov/obstarávateľov.
Medzi najvýznamnejšie zmeny z pohľadu povinností, ktoré sa môžu dotknúť verejných obstarávateľov/obstarávateľov patria:
- povinné ohlasovanie incidentov, ktoré bude zahŕňať takmer každé porušenie ochrany osobných údajov s výnimkou preukázania, že incident nespôsobí riziko pre práva a slobody dotknutých osôb. Každé porušenie osobných údajov bude nutné nahlásiť príslušnému dozornému orgánu;
- povinné nominácie zodpovednej osoby (Data Protection Officer) spomedzi zamestnancov v rámci verejného obstarávateľa/obstarávateľa alebo outsourcing tejto úlohy externej fyzickej osobe prípadne inej spoločnosti;
- väčšie práva pre jednotlivcov – najmä „právo byť zabudnutý“ vrátane sťaženia užívania existujúcich dát na iný účel, než boli získané. Dotknutá osoba by mala mať najmä právo na to, aby jej osobné údaje boli vymazané a prestali sa spracúvať, ak osobné údaje už nie sú potrebné v súvislosti s účelmi, na ktoré boli získané alebo inak spracúvané, ak dotknutá osoba odvolala svoj súhlas alebo namieta voči spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, alebo ak spracúvanie jej osobných údajov nie je v súlade s GDPR z iných dôvodov. Právo na zabudnutie sa má aplikovať najmä v online prostredí, aj tým, aby prevádzkovateľ (môže ním byť i verejný obstarávateľ/obstarávateľ), ktorý osobné údaje zverejnil, bol povinný informovať prevádzkovateľov, ktorí takéto osobné údaje spracúvajú, o vymazaní všetkých odkazov na tieto osobné údaje alebo kópií či replík týchto osobných údajov. Pritom by mal uvedený prevádzkovateľ prijať primerané kroky, so zohľadnením dostupnej technológie a prostriedkov, ktoré má prevádzkovateľ k dispozícii, vrátane technických opatrení, aby informoval prevádzkovateľov, ktorí spracúvajú osobné údaje, o žiadosti dotknutej osoby;
- súhlas so spracovaním osobných údajov bude musieť byť vždy vyjadrený, okrem GDPR určených výnimiek;
- prevádzkovatelia a sprostredkovatelia (t. j. osoby, ktoré spracúvajú osobné údaje v mene iného prevádzkovateľa) budú mať priame regulačné povinnosti a zodpovednosti;
- spracúvať osobné údaje obyvateľov viacerých krajín EÚ, bude podliehať pod rozhodnutia jediného úradu pre ochranu osobných údajov (princíp „one-stop-shop“), táto povinnosť sa nevyhne ani verejným obstarávateľom/obstarávateľom v prípade účasti zahraničných uchádzačov,
- odstránenie povinnosti registrácie systémov, avšak namiesto toho prevádzkovatelia budú povinní udržiavať interné záznamy o činnostiach súvisiacich so spracovaním osobných údajov (sprístupniť ich na požiadanie úradu).
Všetky vyššie uvedené zmeny majú významný vplyv na povinnosti verejných obstarávateľov/ obstarávateľov pri spracúvaní osobných údajov v postupoch verejného obstarávania, a je nutnú dôsledne sa pripraviť na uplatniteľnosť GDPR. Akútnu potrebu takejto prípravy potvrdzujú najmä priam drakonické až likvidačné sankcie pre prípad nerešpektovania GDPR až do výšky 20 miliónov EUR alebo do výšky 4 % celkového ročného obratu podniku, za každé porušenie povinností pri ochrane osobných údajov.
Autor: JUDr. Marek Griga
16. 03. 2017
Od 1. februára 2017 nadobudol účinnosť nový zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora („Zákon“), ktorý stanovuje nové povinnosti subjektov pri čerpaní verejných financií a pri uzatváraní verejne financovaných zmlúv s verejným sektorom. Zákon zriaďuje osobitný register partnerov verejného sektora („Register“), do ktorého sa zapisujú partneri verejného sektora, koneční užívatelia výhod a tzv. oprávnené osoby spoluzodpovedné za správnosť údajov zapísaných v Registri.
Povinnosť subjektu byť zapísaný v Registri sa vzťahuje na každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prijíma dotácie alebo plnenia financované z verejných zdrojov (štátny rozpočet, štátna alebo investičná pomoc, prostriedky obce a VÚC, fondy EÚ, zdroje zdravotnej poisťovne alebo zdroje iných subjektov financovaných z verejných zdrojov) a rovnako sa vzťahuje na subjekty, ktoré uzatvárajú zmluvu, ako výsledok verejného obstarávania podľa zákona č. 343/2015 o verejnom obstarávaní v platnom znení. Povinnosť zápisu v Registri sa ďalej vzťahuje tak priamo na prijímateľa verejných prostriedkov a ostatné vymenované subjekty, ako aj na ich subdodávateľov.
Povinnosť zápisu do Registra vzniká, ak výška poskytnutých finančných prostriedkov presiahne sumu 100.000,- €, pri jednorázových plneniach respektíve 250.000,- € za kalendárny rok, ak ide o opakujúce sa plnenia.
Okrem samotného partnera verejného sektora sa do Registra zapisujú aj tzv. koneční užívatelia výhod. Účelom zápisu konečných užívateľov výhod do Registra je identifikácia fyzických osôb, ktoré skutočne ovládajú alebo kontrolujú právnickú osobu a identifikácia fyzických osôb, v ktorých prospech právnická osoba vykonáva svoju činnosť alebo obchod, alebo ktoré majú právo na hospodársky prospech z podnikania právnickej osoby. V prípade, ak tieto osoby nemožno identifikovať, za konečných užívateľov výhod sa budú považovať členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci zamestnanci a pod.)
Podstatnou zmenou oproti predchádzajúcej úprave povinnosti zápisu do registra konečných užívateľov výhod je, že registráciu osoby do Registra môže po novom vykonať jedine tzv. oprávnená osoba. Oprávnenou osobou na účely registrácie môže byť jedine advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca podnikajúci na Slovensku. Oprávnená osoba spolu s partnerom verejného sektora zodpovedajú za identifikáciu, overenie a správnosť údajov zapísaných v Registri.
Naša spoločnosť prostredníctvom partnerskej advokátskej kancelárie REVICKÝ a partneri s.r.o. poskytuje v súvislosti so zápisom do Registra všetky služby oprávnenej osoby:
– prvotný zápis partnera verejného sektora do Registra;
– identifikáciu konečných užívateľov výhod a prípravu tzv. verifikačného dokumentu;
– pravidelné overovanie aktuálnosti zapísaných údajov v Registri a samotnú aktualizáciu týchto údajov v Registri a
– akékoľvek ďalšie služby a úkony súvisiace s povinnosťami partnerov verejného sektora podľa Zákona.
Mgr. Juraj Revický LL.M.
advokát a konateľ oprávnenej osoby
20. 07. 2016
Dear colleague,
We are pleased to announce the publication of the July edition of the EU GPP News Alert.
This edition opens with news about the savings possible from preparing low-carbon tenders, namely through the EU-funded GPP 2020 project. Over the course of three years, more than 100 tenders were implemented by over 40 public authorities in nine countries in the context of the project.
Read about how green public procurement has been progressing in Cyprus in the interview with Natalia Georgiou from the person in charge of GPP in the Ministry of Agriculture, Rural Development and Environment.
New EU GPP criteria have just been published for Roads, and the Buying Green! Handbook is now available in all the official EU languages.
Furthermore, this edition includes details of two good practice cases: the first one on the City of Vienna’s energy efficient data centre, the second one on how energy performance contracting has been used to finance efficient outdoor lighting in Cádiz (Spain).
